(uložiť súbor ako .doc) (uložiť súbor ako .pdf)

OBSAH

1. HISTÓRIA

2. POLOHA

3. ROZLOHA

4. POVRCH

5. PÔDY

6. VODSTVO

7. PODNEBIE

8. RASTLINSTVO

9. ŽIVOČÍŠSTVO

10. POĽNOHOSPODÁRSTVO

11. PRIEMYSEL

12. OBYVATEĽSTVO

13. SÍDLA

14. DOPRAVA a SPOJE

15. SVETOVÉ DEDIČSTVO

POUŽITÁ LITERATÚRA a ZDROJE:

1. 1000 zaujímavostí zo zemepisu sveta – vydavateľstvo BELIMEX, s.r.o, 2002

2. Cestopis trocha inak – Slovenské pedagogické nakladateľstvo, prvé vydanie 1995

3. Austrália – vzdialený svetadiel – Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1972

4. Malá encyklopédia zemepisu – OBZOR 1997

5. 100 najväčších divov Európy – Ingrid Cranfieldová

6. Atlas sveta pre každého – Slovenská kartografia Bratislava 1998

7. Internet

oficiálny názov : Commonwealth of Australia - Austrálsky zväz

História :

Názov Austrália vznikol z latinského Terra australis, čo znamená Južná zem. Slovné spojenia ako "Najstarší zemský kontinent" a "Večná pevnina“ patria Austrálii. V skutočnosti má Austrália veľmi aktívnu geologickú minulosť. Súčasná štruktúra Austrálie môže byť chápaná len v dobách tejto dlhej geologickej histórie. Dôležitý aspekt je, že približne pred 160 miliónmi rokmi, pred strednou Jurskou dobou, Austrália bola súčasťou superkontinentu nazývaného GONDWANA. Bola to veľká južná pevnina tvorená terajšou Južnou Amerikou, Stredným Východom, Madagaskarom, Indiou, Srí Lankou, Austráliou, Novým Zélandom a Antarktídou. Názov GONDWANA znamená "zem Gondov" a je odvodená z oblasti Indie, kde kedysi bolo staroveké kráľovstvo Gondov - aboriginovský kmeň. Ako dlho existovala GONDWANA sa nevie, ale tiež sa nevie ako bola obrovská pevnina zostavená.

Prvý Európan, ktorý roku 1606 uvidel austrálsku pevninu bol holandský kapitán Willem Jansz. Prvé zmienky o podivuhodných zvieratách doniesol holandský kapitán F. Pelsaert, ktorého loď stroskotala pri Austrálii roku 1629. V roku 1642 objavil Ábel Tasman ostrov na juh od Austrálie. Pomenoval ho Van Diemenova Zem. Na Tasmániu bola premenovaná v roku 1855. Britský moreplavec James COOK počas svojej 1. cesty okolo sveta v rokoch 1768 – 1771 vypracoval presné mapy východného pobrežia Austrálie. V roku 1770 objavil a pomenoval Botanický záliv.

Botanický záliv mal pre Britov veľký význam, nakoľko sa stal vhodným miestom na deportáciu trestancov z preplnených britských väzníc. Prvá flotila s trestancami dorazila do Botanickej zátoky, ale napokon sa osada s trestancami vytvorila v zátoke Sydne Cove, kde 26.januára 1788 vztýčil kapitán Phillip britskú vlajku a tento deň sa stal neskôr austrálskym štátnym sviatkom a zároveň bo začiatkom osídľovania tohto kontinentu.

V roku 1851 sa stal hrdinom Austrálie Edward Hargraves. Našiel zlato a boli objavené zlaté bane v Novom Južnom Walese, Viktórii a neďaleko Melbourne. Zlatá horúčka sa rýchlo rozšírila po okraji kontinentu a v Queenslande došlo k prvému vzrušujúcemu nálezu zlata v roku 1867. Prisťahovalci doviezli zvieratá, ktoré pôvodnú faunu ničili. V roku 1880 sa katastrofálne premnožili králici, zviera dovezené prisťahovalcami. Na ochranu proti zdivočeným psom dingom bol postavený plot (Dog Fence) dlhý 4850 km.

Veľká pohroma postihla Austráliu v čase sucha – hospodárskej krízy, ktoré trvala v rokoch 1895 – 1903.

Austrálčania sú jediným národom, ktorí obývajú celý kontinent. Táto skutočnosť poskytla hlboké zadosťučinenie tým, ktorí v roku 1901 vytvárali jednotnú Austráliu. Prvým ministerským predsedom celého národa sa stal Edmund Barton, ktorý vo svojom prejave na sydneyskom predmestí Ashfieldu predniesol pamätnú vetu: „Po prvýkrát v dejinách tu máme národ pre celý kontinent a celý kontinent pre jeden národ“.

Počas 1. a 2. svetovej vojny Austrália bojovala po boku Veľkej Británie.

Austrália získala nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1901, zostala však členom britského spoločenstva na čele s britskou kráľovnou ako hlavou štátu.

Roku 1999 sa konalo referendum za nezávislosť Austrálskeho zväzu od Veľkej Británie a väčšina obyvateľov sa vyjadrila za zachovanie doterajšieho stavu.

Poloha:

Najmenším a najredšie zaľudneným kontinentom na zemi je Austrália. Svojou polohou je odľahlá od ostatných svetadielov: 13 000 kilometrov od Južnej Ameriky a 350 kilometrov od Ázie. Leží na južnej pologuli, medzi 118° až 153° východnej zemepisnej dĺžky a 10° až 39° východnej zemepisnej šírky. Najsevernejším bodom pevniny je Yorkský mys, najjužnejším bodom South East Point, najvýchodnejším Byronov mys a najzápadnejším Príkry mys. Austrálsky ostrovný kontinent omývajú vody Indického oceánu: na severe Arafurské a Timorské more, na juhu Veľký austrálsky záliv, Tasmanovho a Korálového mora Tichého oceánu. Jeho pevninská časť je takmer taká veľká ako Spojené štáty bez Aljašky.

Rozloha:

Austrália má rozlohu 7 686 849 km2. Rozlohou je šiesta najväčšia krajina sveta zaberajúca asi 4 % zemského povrchu. Z tejto rozlohy tvorí poľnohospodárska pôda 61,4 %, lesy 13,8 %, vodstvo 0,9 % a ostatné 23,9 %. Šírka pevniny dosahuje 3200 kilometrov a dĺžka pevniny 4100 kilometrov. Najväčšími polostrovmi sú Arnhemská zem s rozlohou 243 000 km2 a Yorkským polostrovom, ktorý meria 210 000 km2. Najväčším ostrovom je Tasmánia (67 800 km2).

Je federáciou šiestich zväzových štátov:

QUEENSLAND nachádzajúci sa na severovýchode s rozlohou 1 727 200 km2 NEW SOUTH WALES nachádzajúci sa juhovýchode s rozlohou 801 600 km2 VICTORIA ležiaca taktiež na juhovýchode s rozlohou 227 600 km2 SOUTH AUSTRALIA ležiaca na juhu kontinentu s rozlohou 984 000 km2 WESTERN AUSTRALIA pokrývajúca západnú tretinu kontinentu s rozlohou 525 500 km2

TASMANIA ostrovný štát na juh od Viktórie s rozlohou 67 800 km2

dvoch pevninových teritórií:

CAPITAL TERITORY – Územie hlavného mesta ležiace v štáte New South Wales s rozlohou 2 400 km2

NORTHERN TERITORY – Severné teritórium (severná a stredná Austrália) s rozlohou 1 346 200 km2

a teritória:

CORAL SEA ISLANDS TERITORY – Teritórium koralových ostrovov

Povrch:

Austrália je najnižší, najteplejší a mimo Antarktídy aj najsuchší kontinent. Priemerná nadmorská výška je okolo 300 metrov. Jej základný tvar bol spôsobený pohybmi zemskej kôry, ale väčšina detailov bola vykrojená činnosťou riek. Tieto faktory spolu s účinkami opakujúcich sa zmien podnebia a morskej hladiny spôsobili terajší rozmanitý austrálsky povrch.

Povrch formovali aj sopky. Jednotlivé sopky boli často také veľké ako súčasný Vezuv a rozľahlé lávové prúdy pokryli niektoré celé územia. Staršie sopky sú teraz hlboko narušené, ale valcovité výplne (sopečné zátky) nám poskytujú pôsobivú scenériu na miestach ako Glass House Mountains v Queenslande a Warrumbungles v Novom Južnom Walese. Južná Austrália sa môže pochváliť najmladšou sopkou – 5 000 rokov starým Mt. Gambier. Dnes väčšina Austrálie je vyprahnutá alebo polo-vyprahnutá. Piesočné duny sú zvyčajne dĺžkové, sledujúce najvýznamnejší smer vetra a väčšina je ustálená. Kamenné púšte alebo ílové roviny (pokryté malými kamienkami a ílmi) sú územia bez pokrytia piesku a zaberajú väčšie územia ako dunové polia.

Pobrežie je málo členité na severovýchode je Austrália lemovaná korálovým útesom – Veľký bariérový útes. Jej najväčšie zálivy sú Karpentarský a Veľký austrálsky záliv. Má tiež dve väčšie polostrovy Arnhemská zem a Yorský polostrov. Zadnú polovicu tvorí starý Predkambrický štít s púštnymi a polopúštnymi tabuľovými plošinami:Gibsonova, Simpsonova, Viktorina a Veľká piesočná púšť. Na východnom pobreží je Veľké predelové pohorie a známe Modré vyrchy.

Väčšina z centrálnej Austrálie je plochá avšak nachádza sa tam aj veľa pohorí napr. Mac Donnellove vrchy a Musgravove vrchy a niekoľko osamelých skál, z ktorých najznámejšia je Uluru (Ayersova skala). V Južnej Austrálii, oblasť jazera Eyre je planinou, ale územie Flinders geologicky pozostáva zo zlomených blokov, ktoré vytvorili pohoria napr. Flindersove vrchy a Mt. Lofty.

ULURU („obrovská tľapka“) sa nachádza uprostred Severného teritória na severnom okraji Musgravových vrchov a týči sa do výšky 348 m. Je to jeden z najkrajších úkazov sveta. Ernest Giles a William C. Gosse, ktorí ho začiatkom sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia objavili ako prví Európania, mu dali meno po vtedajšom premierovi Južnej Austrálie, sirovi Henrym Ayersovi – Ayers rock. Pôvodní austrálski obyvatelia, tzv. Aborigénovia, však túto „skalu“ poznali už dávno predtým. Volajú ju Uluru podľa skalného ducha, ktorý v nej vraj sídli. Podľa vedcov vznikla asi pred 500 miliónmi rokov z vrstiev mäkkého piesku, ktorý ležal na dne oceánu, kedysi pokrývajúceho strednú Austráliu, a potom ho vytlačilo hore v dôsledku pohybov zemskej kôry. Väčšia časť horniny je pod zemou. Jedným z najzaujímavejších faktov týkajúcich sa Ayersovej skaly je to, že počas dňa mení farbu podľa toho, ako sa cez deň mení svetlo. Roku 1985 bola pričlenená k národnému parku Uluru. Domorodci nemajú radi, keď sa turisti šplhajú na vrchol skaly, pretože tým vraj rušia pokoj duchov.

Kontinent sa skladá z troch hlavných celkov:

- ZÁPADNÁ PLOŠINA je rozdelená na oblasti s miestnymi názvami (Yilgarn, Kimberley, Arnhemská zem atď.). Väčšina z nich leží na pravekých skalách uložených na týchto miestach viac než 600 miliónov rokov. Piesková krajina a Barklyho plošina sú podložené mladšími skalami, zvetrané na rovný povrch a hrubo pokryté pieskom. Vápencová Nularborská planina bola pokrytá morom pred 15 – 20 miliónmi rokov. Pozdĺž západného pobrežia boli skaly oddelené Darlingským zlomom.

- CENTRÁLNA NÍŽINA, ktorá sa rozkladá od Karpentárskeho zálivu cez Veľkú Artézsku panvu až po Murray-Darlingské planiny je charakteristická hrubými usadeninovými nahromadeninami. Ako názov hovorí, Veľká Artézska panva je tvorená vodnými ložiskami usadených hornín. Centrálna časť Centrálnej nížiny je vnútorný kanalizačný bazén jazera Eyre v Južnej Austrálii, ktoré leží 12 metrov pod hladinou mora. Naopak, rieky Murray-Darlingského a Karpentárskeho kanalizačného bazénu prúdia do mora.

- Východná vysočina vystupuje mierne z centrálnej Austrálie smerom ku vyšším plošinám: dokonca najvyššia oblasť, okolie Mt. Kosciusko (2,230 m.n.m) v Novom Južnom Walese je plošina.

Pevninový tvar Austrálie vznikol hlavne z modelu rozpadu Gondwany. Až na to, že v Novom Južnom Walese, kde pevninový šelf je veľmi úzky, odkryl široký pevninový šelf spájajúci sa so strmým pevninovým svahom. Queenslandské pobrežie je spojené so širokou podmorskou doskou, na ktorej vyrástla Veľká Útesová Bariéra pred 2 miliónmi rokov.

Štedrý Večer 1974 s maximálnou rýchlosťou vetra 217 km za hodinu, totálne zničil viac ako polovicu budov v meste a zanechal 65 smrteľne zranených ľudí.

Priemerný ročný rozsah teplôt je okolo 28°C na Kimberley pobreží na severe Západnej Austrálie, 4°C v alpínskom regióne v juhovýchodnej Austrálii. Priemerná denná maximálna teplota je od 40°C nad veľkým územím severnej časti Západnej Austrálii v lete a v zime okolo 0°C v najvyšších častiach Austrálskych Alpách. Priemerná nočná minimálna teplota je okolo 25°C pozdĺž severozápadného pobrežia v lete a v zime v Austrálskych Alpách –6°C. Najvyššia zaznamenaná teplota je 53,1 °C v Cloncurry v Queenslande v Januári 1889 a najnižšia - 22,2°C v Charlotte Pas v Austrálskych Alpách v júli 1945.

Rastlinstvo:

Pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. Charakteristické stromy sú eukalypty a akácie. Dnes existuje asi 600 druhov eukalyptov, tvoria 95 % lesných porastov Austrálie. Jeho listy sú potravou napríklad pre koly. Listy eukalyptov vyparujú také množstvo vody, že sú jednou z príčin, prečo Austrália vysychá. Zvláštnou vlastnosťou eukalyptov je, že po obhorení starej kôry strom prežije a znova sa zazelená.

V pásme tropického vlhkého podnebia dominujú vlhké rovníkové pralesy – majú rôznorodé, nejednotné rozšírenie cez východné a severné oblasti na miestach, kde ročné zrážky sú okolo 1.200 mm. V teplom prostredí dažďové pralesy majú veľkú rozmanitosť rastlinných druhov a štrukturálneho zloženia, ale v studenom prostredí sa môžu skladať z viacerých vrstiev stromov dominantných pre druhy z južného pobrežia. Niektoré lesy sú ako rezervácie, resp. ako chránené, spravované lesy, avšak ďalšie boli nahradené pastvinami alebo pestovateľskou pôdou slúžiacou najmä k pestovaniu cukrovej trstiny.

Otvorené pralesy sú rozšírené hlavne vo Východnej Austrálii, na menších plochách aj na severe krajiny a v juhozápadných častiach Západnej Austrálie. Najrozšírenejšie sú eukalypty, po nich akácie a cyprusovité pínie.

Pokiaľ ide o dažďové, resp. otvorené pralesy, určité lesy sa stali rezerváciami alebo obhospodarovanými lesmi, ďalšie plochy boli nahradené plantážami vysadenými hlavne exotickými píniami. Niektoré plochy boli zase premenené na pastviny, alebo vyklčované a osiate exotickými trávninami a rastlinami. Zalesnené územia - sú podstatne rozšírené z otvorených lesov v regiónoch s nižšími zrážkami, ale ich relatívne rozšírenie ovplyvňujú pôdne faktory. Najbežnejším porastom sú eukalypty, nasledované papyrusmi na severe a akáciami. Mnoho z týchto zalesnených území je modifikovaných na rozsiahle pasienky hlavne pre hovädzí dobytok v tropických a pre ovce v miernych oblastiach. Široké plochy porastené eukalyptami južne od Obratníka Kozorožca boli vyklčované a osiate sezónnymi plodinami, hlavne pšenicou.

Vnútrozemie zaberajú piesočnaté púšte, takmer bez rastlinstva. Pre polopúšte sú charakteristické halofyty a scrub (pichľavé kroviská zo zakrpatených akácií, eukalyptov a pod.). Známa je ostrá tráva.

Živočíšstvo:

Na prvý pohľad zabudnuté, nehostinné púšte pôsobia neprívetivo len na súčasného človeka. Kedysi boli oblasťou, kde sa neobmedzene vyvíjali živočíšne druhy, ktoré nemali prirodzených nepriateľov, a ktoré nenájdeme nikde inde, okrem malého výskytu v Južnej Amerike, s ktorou Austrália v minulosti tvorila veľký kontinent. Väčšina pôvodných cicavcov (119 druhov) sú vačkovci - klokan, koala, vombat, vačica, atď. Koala je symbolom Austrálie. Zvláštne sú tiež vtákopysky a ježure, ktoré kladú vajcia a koja mláďatá. Vtáctvo je tiež endemické (520 druhov) - pštros emu, rôzne druhy papagájov a rajok, kazuár, lýrochvost atď.. Okrem psa dinga, privedeného pôvodnými obyvateľmi tu nie sú žiadne šelmy, azda okrem tajomného queenslandského tigra, príbuzného zrejme už vyhynutého tasmánského tigra. Za to je tu množstvo plazov (380 druhov). Z množstva spomeniem aspoň varana, scinka (Tiligua scincoides) agamu, gekona, pakobru hnedú, Koala taipana, atď.. Taktiež sú tu pavúky a iný hmyz - najznámejšie sú termity - ich termitiská môžu dosahovať obdivuhodné rozmery.

PREHĽAD ŽIVOČÍCHOV:

Rajka Raggiho – za názov vďačí nádhernému elegantnému periu samčeka. Farebná škála peria a jeho tvary sú neuveriteľne krásne.

Kuskus škvrnitý – svoj dlhý chvost využíva na to, aby sa mohol zavesiť na konár a zároveň mu pomáha udržiavať rovnováhu pri love na vtáky, hmyz a malé cicavce.

Korunáč vejárovitý – je najväčší zo všetkých divých holubov. Žije v lesoch a močarinách Novej Guiney. Je prekrásne sfarbený a na hlave má hrebienok podobného tvaru ako čipka.

Agama golierikatá – keď chce vyzerať hrozivejšie, vztýči kožený golier rastúci okolo krku, pričom prská ako mačka. Po takej výstrahe však vždy ujde.

Vakoveverica krátkohlavá – podobá sa veverici. Žije na stromoch a živí sa potravou s bohatým obsahom cukrov. Kožné záhyby po stranách tela jej umožňujú preplachtiť vzduchom až 50 metrové vzdialenosti.

Ježura austrálska – vajcorodý cicavec, ktorý sa živí larvami a hmyzom. Nachádza si ich pod zemou. Len čo vyjde slnko, schúli sa do klbka a prespí celý deň.

Dingo – zdivočený pes, ktorý unikol prvým usadlíkom a narobil obrovské škody na pôvodnej faune Austrálie. Keď sa ocitne v nebezpečenstve predstiera, že je mŕtvy. Najprv útočníka zmiatne, ale potom ujde.

Bandikut králikovitý – je najväčším druhom svojej čeľade. Vie výborne hrabať a celý deň strávi pod zemou. V noci loví rozličný hmyz a žerie semená, ovocie a huby.

Koala medvedikovitá – milo vyzerajúci vačkovec s hustou jemnou kožušinkou, žijúci na eukalyptových stromoch. Živí sa ich lístím. Vďaka eukalyptom sa teda nemusí obávať nijakých nepriateľov, lebo mäso koaly je takmer nejedlé.

Emu hnedý – dosahuje výšku až meter osemdesiat. Má silné, veľmi dlhé nohy a je teda výborným bežcom. Jeho krídla sú malé, a preto nevie lietať.

Kengura sivá – najznámejší austrálsky živočích. Stavbu tela má uspôsobenú na skákanie, ktoré ju vlastne preslávilo. Jej mláďatko musí po narodení niekoľko mesiacov stráviť v matkinom vaku.

Kazuár veľkoprilbý – veľký nelietajúci vták, ale zato vynikajúci bežec. Podobá sa emu, je však väčší a ťarbavejší. Na hlave má rohovinový hrb v tvare prilby, ktorý ho chráni, keď si kliesni cestu hustým lesným porastom.

Vtákopysk divný – je akoby krížencom viacerých zvierat: je síce cicavec, ale kladie vajíčka, kožuch má ako vydra, chvost ako bobor, zobák a nohy ako kačica a ostrohy ako kohút.

Vakovlk tasmánsky – je najväčším mäsožravým vačkovcom, môže dosiahnuť dĺžku až 1,3 metra. Loví najmä v noci a prežíva v malých skupinách v odľahlých oblastiach. Donedávna sa myslelo, že je vyhubený.

Kusu líškovitý – žije v najhustejších austrálskych lesoch. Je veľký ako mačka a elegantný ako veverica. Vďaka svojmu chytavému chvostu je schopný visieť na konároch a robiť neuveriteľné akrobatické kúsky. Diabol tasmánsky – za svoje pomenovanie vďačí povere, že je agresívny. V skutočnosti je však diabol tasmánsky veľmi milé a spoločenské zviera, hoci je schopné prehrýzť svojimi zubami aj železný drôt.

Labuť čierna – napriek tomu, že je výborným letcom, na rozdiel od ostatných labutí nie je sťahovavá. Mláďatá sú po vytiahnutí sivé a trvá im aspoň tri roky, kým nadobudnú elegantnú čiernu farbu.

Orol klinochvostý – patrí medzi najväčšie orly na svete. Vysoký je takmer meter a jeho krídla majú rozpätie dva a pol metra. Takmer vyhynul a dnes žije iba v najodľahlejších a najneprístupnejších miestach.

Väčšina púšťových stavovcov dokáže prežiť aj pri malom množstve vody, prípadne bez vody; stačí im voda, ktorú získa ich organizmus z potravy a voda, ktorá sa uvoľní rozkladom tukov.

Keďže vegetácia je v týchto oblastiach veľmi riedka, živočíchy si musia hľadať potravu na rozľahlom území, preto sa väčšina austrálskych živočíchov pohybuje veľmi rýchlo. Nielen kengury, ale aj niektoré menšie stavovce, ako sú hlodavce a jašterice, majú dlhé zadné končatiny a na udržanie rovnováhy pri rýchlom behu na dvoch nohách používajú chvosty. Mnohé z menších zvierat si robia zásoby potravy na horšie časy. Keďže je v týchto oblastiach nedostatok úkrytov, mnohé zvieratá majú nadmerne vyvinutý zrak a orgány, ktoré živočícha varujú pred nebezpečenstvom osobitným zvukom, ako aj zväčšenie ušnice, napríklad bandikuty. V prostredí s nedostatkom prírodných úkrytov je veľmi dôležité sfarbenie živočíchov.

Poľnohospodárstvo

Rastlinná výroba: Aj keď len 6 % celkového územia Austrálie je využívané na výrobu a pestovanie plodín, tieto oblasti majú veľký ekonomický význam.

PLODINY:

- pšenica sa pestuje v juhovýchodných a juhozápadných oblastiach krajiny.

- ryža a bavlna sa pestujú v Murrumbidgee zavlažovanej oblasti (Nový Južný Wales a v Severnom teritóriu

- cukrová trstina sa pestuje na úrodných pobrežných okrajoch Queenslandu a územia rieky Richmond na severe Nového Južného Walesu.

- ovos, jačmeň, raž, proso sú tiež dôležitými obilninami.

- grapefruity, pomaranče, jablká, banány, hrušky, ananásy, broskyne, nektarinky a hrozno

Hlavné oblasti produkcie vína sú Barrosa Valley v Južnej austrálii, Hunter Valley-Nový Južný Walles a v južných oblastiach Viktórie.

Živočíšna výroba: je veľmi dôležitou oblasťou pre Austráliu. Dôležitým prvkom, ktorý zmenil túto krajinu bolo privezenie oviec na austrálsky kontinent. Prvé ovce boli dovezené v roku 1788. Pochádzali prevažne z Južnej Afriky a z Bengálska. Neskôr bol privezený španielsky druh ovci merino. Austrália je v súčasnosti hlavným svetovým producentom a vývozcom jemnej vlny – merino.

Okrem oviec, ktoré sa chovajú na tretine kontinentu, je ešte rozšírený chov hovädzieho dobytka, ošípaných a koní. Dobytok sa chová na mäso - Queensland a Nový Južný Walles a na mlieko – Viktória a Nový Južný Walles.

Austrálske vody obsahujú veľké množstvo morských živočíchov. Hlavné oblasti rybolovu sú pobrežie Západnej Austrálie a Tasmánie. Rybie produkty sa vyrábajú predovšetkým z hrabenatiek, garnátov, homárov a ustríc. Morské ryby sa predávajú vrátane žralokov a tuniakov. Perly a lastúry sa zberajú pri východnom pobreží. Austrália bola hlavným veľrybím národom až do roku 1970.

Priemysel:

Dlhodobo dôležitým ekonomickým faktorom pre Austráliu je ŤAŽOBNÝ priemysel. V Austrálii sa nachádzajú tieto nerastné suroviny:

- bauxit – Arnhemská zem, Yorský poloostrov, Austrália je najväčším producentom bauxitu

- železná ruda – oblasť Západnej Austrálie, Severná Tasmánia, Viktória

- urán – Severné teritórium

- diamanty – diamantové bane v oblasti Kimberley, Austrália je najväčším svetovým producentom diamantov

- zlato – Západná Austrália

- ropa, zemný plyn a kovy, čierne a hnedé uhlie, zinok, mangán, meď, nikel, kobalt, volfrám, opál apod.

V Austrálii je rozšírený priemysel:

- hutnícky, potravinársky, strojársky, chemický, textilný, papiernický, drevársky.

Drevo eukalyptu je široko používané na výrobu papiera a nábytku. Queenslandský javor a orech sú cenné ako kvalitné nábytkové drevo.

Priemyselné závody sú sústredené v Novom Južnom Walese (hlavne v Sydney a Newcastle) a Viktórii (okolie Melbourne). Nový Južný Wales je významný produkciou železa, ocele, stíhačiek, stavbárenským vybavením, syntetickými vláknami, elektronickým vybavením, elektrické káble, ropy a jej výrobkov.

List eukaliptu

Obyvateľstvo:

Pôvodný obyvatelia, domordci, anglicky nazývaný „Aborigines“, prišli do Austrálie, približne pred viac ako 40 000 rokmi, keď bolo more asi o stodvadsať metrov plytšie, ako je dnes. V tej dobe neboli ešte neboli morské priestory medzi Áziou a Austráliou tak široké. Pokiaľ je známe, pôvodní obyvatelia prišli z Ázie. Pôvodní obyvatelia žili kočovným životom, bývali pod šírym nebom za nízkou kôpkou chrastia, ktoré ich chránili pred zimným vetrom. Nepoužívali žiaden odev, chodili s nepokrytými hlavami a bosí. V chladnejšej Tasmánii si natierali telá živočíšnym tukom, aby nepociťovali chlad. Pred obradmi si pomaľovali nahé telá. Niektorí k tomu používali červený a biely íl a oker – železité hlinky nazbierané v oblastiach ložísk železných rúd – a naviac sa zdobili vtáčimi perami a niekedy i náhrdelníkmi zo zvieracích zubov. Žili veľmi prostým životom, ale vlastnili jeden silný nástroj – oheň. Živili sa lovom zveri, chytaním rýb a rôznymi rastlinami. Pokiaľ sa dá civilizácia posudzovať i podľa pôsobivého symbolického umenia, tak si mnohé austrálske kmene zaslúžia vysoké ocenenie.

Ich skalné rytiny, rezbárske práce a maľby sa dočkali veľkého obdivu.

Z dnešných 19 mil. Austrálčanov je 91,2 % európskeho, najmä britského pôvodu. Pôvodní obyvatelia sú austrálsky černosi a predstavujú 1,5 % . Ostávajúcich 5,3 % tvoria prisťahovalci z Ázie a ich potomkovia. Priemerná hustota zaľudnenia je iba 2,3 obyvateľa na km2, vo vnútrozemí menej ako 1 obyvateľ na 1 km2. Úradný jazyk je angličtina.

Vysoká životná úroveň spôsobuje dlhovekosť obyvateľov a priemerná dĺžka života mužov je 74 rokov, kým svetový priemer je len 64 rokov. Ženy sa dožívajú v priemere 80 rokov a ďaleko presahujú svetový priemer – 68 rokov. Gramotnosť je veľmi vysoká až na niekoľko Aboriginov sú všetci ľudia vzdelaní – 99 percent.

Náboženské zloženie obyvateľstva je poznačené vývinom obyvateľstva – kresťania tvoria 73.0 %, z toho 26.1 % sú katolíci, anglikáni tvoria 23.9 % a ostatní 23 percent. Bez vyznania je 12.7 percenta. Do Austrálie prenikli s ázijskými prisťahovalcami i rôzne náboženstvá. Etnická štruktúra – belosi tvoria 95.2 %, pôvodní obyvatelia 1.5 % a Aziati 1.3 %, ostatní 2 %.

Sídla:

Austrália je značne ovplyvnená jej suchým vnútrozemským podnebím, ktoré zabránilo prenikaniu obyvateľstva do vnútrozemia. Austrálske vnútrozemie je takmer neobývané. Veľké sídla sa sústredili predovšetkým na pobrežie, hlavne na juhovýchode a juhu. Väčšina populácie žije v mestách:

CANBERA: od roku 1908 hlavné mesto federácie, nachádza sa na juhovýchode Austrálie, je položenéná na Molongoi River. Mesto je vybudované v okolí umelo vytvoreného jazera Burley Griffin.

Hlavné pamiatky v Canberre vrátane Parlamentu (otvoreného v roku 1988); Kostola sv. Jána Baptistu; Pomník lode kapitána Cooka, umiestnený na jazere Burkey Griffin; Pamätník austrálskych vojnových hrdinov, v ktorom je múzeum a umelecká galéria. Ostatné stavby sú Národná knižnica (1960); Austrálska národná galéria (1982), nachádzajú sa v nej práce domácich a iných umelcov; budova Najvyššieho súdu; občianske centrum. Hlavné vzdelávacie inštitúcie a akademické organizácie v Canberre sú Austrálska národná univerzita (1946); Canberra School of Music (1965); University of Canberra ( 1990); Austrálska vojenská akadémia (1981); Austrálska akadémia vied (1954); Austrálska akadémia humanitných vied (1969). Canberra slúži ako hlavné stredisko najväčšieho austrálskeho vedeckého výskumu.

SYDNEY: je hlavné mesto štátu Nový Južný Walles. Jeho predmestia zaberajú územie od rieky Hawkesbury na severe po južnú rovinu a od Modrých vrchov na západe po Pacifický oceán na východe. Dlhé jazyky buše zasahujú do srdca Sydney a robia ho zraniteľnými kvôli požiarom, ktoré sa často vyskytujú v buši v období veľkých horúčau. V januári 1994 oheň zasiahol niektoré predmestia Sydney a zničil niekoľko stoviek domov.

Sydney je priemyselné, obchodné, finančné a turistické centrum.

Sydney je domovom pre niekoľko univerzít a vysokých škôl: University of Sydney (založená v roku 1850); Macquarie University (1964); Technická univerzita (založená v 1965 ako Technologický inštitút Nového Južného Walesu); Sydneyské konzervatórium (1915); University of Western Sydney(1989). Štátna knižnica Nového Južného Walesu (1826) má zbierku skoro 2 miliónov titulov, vrátane Mitchell Library, národne njaviac dôležitý archív Austrálie.

Hlavou medzi mnohými sydneyskými múzeami a galériami je Art Gallery of New South Wales (1874), ktorá má jednu z najväčších zbierok austrálskych, amerických, ázijských, britských, aboriginských umelcov v krajine. Galéria má svoj domov v elegantnej pieskovcovej budove, kotrá bola rozšírená v 1988, aby vyznačila národne dvojstoročie od vzniku Austrálie. Austrálske múzeum (1827) je najväčšie prírodné a etnologické múzeum a zahrňuje aj vývin aboriginskej kultúry viac než cez 10 000 rokov.

V centre Sydney, koloniálne verejné budovy a krásne terasové domy ležia vedľa moderných mrakodrapov, podobných ako Sydney Tower (305 metrov vysoká), jedna z najvyšších budov na južnej pologuli. Centrum pri Sydneyskom prístavnom moste, ktorý mnoho rokov symbolizoval mesto . Dokončený v roku 1932, most spája severné Sydney s južnou časťou a východnými predmestiami a bol toho času najväčším mostom zaveseným na jednom oblúku. Most bol zatienený novým symbolom, otvoreným v roku 1972, Sydneyskou Operou. Umietnená je na Bennelong Point, rameno zeme vyčnievajúcej do zátoky Port Jackson.

Sydneyské pláže a parky sú obľúbeným cieľom pre domácich i turistov. Bondo Beach, východne od centra je známa pre výborné podmienky na surfovanie. Mnoho ďalších pláži je ľahko dostupných z mesta. Hlavné parky zahrňujú Hyde Park, niekedy bol na predmestí no teraz je obklopený vhodnými miestami; Kráľovská botanická záhrada s majestátnymi Moreton Bay figami, domácimi fikusmi; a Taronga Zoological Gardens umiestnených v Port Jackson. Sydney je sprevádzané zo severu i z juhu národnými parkami : Ku-ring-gai chase National Park a Kráľovským národným parkom, ktorý bol zapísaný v roku 1879 a je jedným z najstarších národných parkov na svete.

MELBOURNE: hlavné mesto štátu Viktória, v juhovýchodnej Austrálii, položené v zátoke Port Phillip v ústi rieky Yarra. Melbourne, je druhým najväčším mestom Austrálie.

Melbourne má veľký počet veľkých vzdelávacích inštitúcii, najviac záujemcov je o University of Melbourne (založenú 1853). Ostatné univerzity sú Monash (1958) a La Trobe (1964); Deakin University (1974) v Geelongu; Kráľovský technologický inštitút v Melbourne (1882) a Viktóriina Univerzita technológie (1990) v centre mesta.

Melbournská Národná Galéria Viktórie, navrhnutá austrálskym architektom Sir Roy Grounds, obsahuje snáď najpodrobnejšiu zbierku Austrálskeho umenia v krajine. Masívna galéria leží pozdĺž strany Viktórinského umeleckého centra. Ďalšie významné miesta melbournského kultúrneho života je kupolovitá Štátna knižnica, La Trobe knižnica a Múzeum Viktórie.

Melbournské parky zahŕňajú Domain, Viktórine a Alexandrine záhrady, Kráľovská botanická záhrada, jeden z najkrajších toho druhu na svete. Kráľovská botanická záhrada vznikla v roku 1845, má viac než 10 000 špecifických druhov stromov, rastlín a krov. Melbourne je odlišný od ostatných austrálskych miest tým, že využíva električky v doprave.

Melbourne tiež usporiadava Australian Open v Januári v Národnom tenisovom centre v Mebourne Parku. Preteky Formuly 1 sa konajú každý Marec v Albbert Parku. Melbournský pohár, je jedným z najslávnejších dostihov, ktoré sa konajú každý November na Flemingtonskej dráhe.

PERTH: hlavné mesto Západnej Austrálie, leží na rieke Swan. Je dôležitým železničným centrom s blízkymi komunikáciami, vytvára veľké komerčné, priemyselné a kultúrne centrum štátu.

Kráľovský park, blízko centra Perthu, načrtáva prírodnú austrálsku vegetáciu známu ako buš. Od Septembra do Novembra, počas austrálskej jari, buš kvitne tisíckami rôznych rastlín. Ďalšie atrakcie v Perthe sú Umelecká galéria Západnej Austrálie, obsahujúc zbierku európskeho a austrálskeho umenia; Západoaustrálske múzeum, ktoré sa hlavne pýši historickými exponátmi; anglikánske a katolícke katedrály. Inštitúcie vyššieho vzdelania v Perthe sú Univerzita Západnej Austrálie (1911); Murdoch University (1973); Curtin University of Technology (1987); a Edith Cowan University (1991).

Perth bol založený na konci 20-tych rokov 19. storočia a uznané za mesto v roku 1856. Je pomenované po Perthshire, ktoré sa nachádza v Škótsku.

BRISBANE: hlavné mesto štátu Queensland, prístav na rieke Brisbane, blízko Moretonskej zátoky. Vyhĺbený kanál v rieke Brisbane robí mesto prístupné pre oceánske lode.

Brisbane má široké ulice, početné parky a veľa moderných budov. Pozoruhodné stavby sú sídlo Parlamentu, mestská radnica, Brisbane Museum a budovy University of Queensland (1910).

Brisbane bolo založené ako stanica pre britských trestancov v roku 1824. Bolo pomenované po britskom astronómovi a správcovi Thomasovi Brisbanovi, guvernérovi susednej kolónie Nový Južný Wales. Brisbane bolo otvorené pre normálnych osadníkov v roku 1842 a v roku 1859 sa stalo hlavným mestom novovzniknutej kolónie Queensland.

ADELAIDE: hlavné mesto štátu Južná Austrália. Situované na Torrensovej rieke blízko zálivu Sv.Vincenta (rameno Indického oceánu), Adelaide je moderné mesto

so šírokými ulicami, veľkými námestiami a rozsiahlymi parkami.

Významné miesta v Adelaide sú Adelaide Festival Centre komplex (miesto umeleckých festivalov od roku 1960), Botanická záhrada, Vládny Dom, Prírodné historické múzeum, Národná galéria Južnej Austrálie a Katedrála sv.Petra (anglikánska) a sv.Francisa Xaviera (rímskokatolícka) . Univerzita Adelaide (1874)

a Univerzita Južnej Austrálie (1991) sa nachádzajú v Adelaide.

Adelaide bolo založené v roku 1836 a pomenované po manželke Williama IV, britského kráľa. Mesto bolo navrhnuté a vymerané plukovníkom Williamom Lightom a v roku 1840 bolo zapísané ako obec.

Doprava a spoje:

Austrália má vybudovanú rozsiahlu železničnú sieť. Dĺžka železníc je 31 295 kilometrov.

Hlavné mestá sú spojené autobusovými linkami.

Hustá letecká sieť spája veľké mestá a dokonca i odľahlé usadlosti.

Pobrežné a zaoceánske linky sú rozhodujúce pre austrálsku ekonomiku. Hlavné prístavy sú Melbourne, Sydney a Fremantle v Západnej Austrálii.

So zvyškom sveta je Austrália spojená satelitmi, podmorskými linkami, rádiotelefónmi a fototelegrafickými linkami.

ZOZNAM SVETOVÉHO DEDIČSTVA:

(dátum zápisu do svetového dedičstva je uvedený v zátvorke).

Veľký bariérový útes (1981), rozkladá sa 200 kilometrov pozdĺž východného pobrežia Queenslandu a skladá sa z približne 2900 jednotlivých útesov: poskytuje život 300 druhom koralov a viac než 1500 druhov rýb.

Kakadu – národný park ( časť I,1981; časť II, 1987; časť III, 1992): nachádza sa v Severnom Teritóriu, 120 km východne od Darwinu, pôsobivá dažďová krajina a vodopády, vzbudzujúce úctu skalnaté OUTCROPS, hojnosť divej zveri vrátane sladkovodných a morských krokodíloch, bohatstvo aboriginského skalnatého umenia.

Oblasť Willandra Jazier (1981): okolo 3700 km2 v západnom Novom Južnom Walese; obsahuje systém Pleistocénskych sladkovodných jazier, 100 000 ha rozsahu, skamenená krajina, kde sa nachádzajú veľmi význačné archeologické pozostatky, ktoré zahŕňajú 30 000 rokov staré kostry muža pokrytého čerstvým OCHRE pred pohrebom a čiastočné spopolnené pozostatky mladej ženy datované 26 000 rokov dozadu – najstaršie známky spopolnenia na svete.

Lord Howe - skupina ostrovov (1982): mimoriadne krásne ostrovy so susednými korálovými útesmi v Južnom Pacifiku, asi 7000 km severovýchodne od Sydney.

Austrálske východopobrežné mierné a subtropické parky (1986): sú to územia dažďových pralesov pozdĺž dĺžky pobrežia Nového Južného Walesu a vrátane rôznych národných parkov, prírodných rezervácii a rastlinných chránených oblastí, starajúcich sa o ukážku mokrých a suchých prispôsobených lesov.

Uluru – národný park (1987): v Centrálnej Austrálii, približne 1420 km južne od Darwinu, tento park obsahuje najväčší skalný monolit na svete Uluru (Ayers rock) – a ďalšie druhy pôsobivých monolitov nazývaných Katatjuta (The Olgas) : vlastníctvo je v rukách zástupcov tradičných Aboriginských majiteľov pôdy ako oblasť, okrem existujúceho veľkého turistického záujmu, je pre Aboriginov kultúrne a náboženské miesto.

Vlhké trópy v Queenslande (1988): celá oblasť 899 000 ha obsahujúcich 13 z 19 čeľadí primitívne kvitnúcich rastlín , najvyššia rozmanitosť živočíchov v Austráliia a veľa znakov pozoruhodnej prírodnej krásy.

Žraločia zátoka (1991): táto oblasť v Západnej Austrálii pokrýva územie o rozlohe 21 973 km2 bohatých na flóru i faunu; za povšimnutie stojí jej prírodná a krása a rozmanitosť mora a suchej zeme.

Tasmánska divočina (časť I,1982; časť II,1989): oblasť o rozlohe 1 374 000 ha sa skladá z Cradle pohoria, Národný park jazera St. Clair, Franklin – Lower Gordon divoké rieky a Juhozápadný park, jeden z posledných svetových zostávajúcich miernych oblastí divočiny. Obsahuje pôsobivé scenérie a je populárny medzi turistami, horolezcami, jaskyniarmi a kanoistami.

Fraserove ostrovy (1992): umiestnené mimo pobrežia Queenlsandu, je to najväčšia piesčitá zem na svete, rozkladajúca sa viac než 120 km do dĺžky s celkovou rozlohou 166 283 hektárov.