(uložiť súbor ako .doc) (uložiť súbor ako .pdf)

Bolo skoré augustové ráno, keď som sa z maminkinho bruška začal pýtať von. Utekali spolu s otcom do nemocnice autom a údajne išli aj na červenú. Našťastie všetko dobre dopadlo a tak som prišiel na svet, do „prekrásneho“ režimu – socializmu živý a zdravý.

Keď som mal tri mesiace, zažil som revolúciu. A to nie hocijakú, ale Nežnú. Ach tie pocity, ani ich neviem popísať. Na základe rozprávania mojej mamy a starej mamy viem, že som bol veľmi neposedné decko, ktoré nechcelo papať a vždy muselo mať, čo si zaumienilo. Ako plynul čas, tak som spoznával svet okolo seba. Párkrát som rodičom narobil aj problémy, napríklad keď som vyhodil návštevu alebo ako som predavačke povedal, že je škaredá a nech ideme radšej do inej poklade. Osobne si myslím, že dospelí ľudia by mali mať pre malé dieťa pochopenie, no reakcie dospelých v uvedených prípadoch tomu nenasvedčovali.

Roky plynuli a ani som sa nenazdal a bola tu škola. Pamätám si ako som sa tešil do školy a ako ma celá rodina podporovala. Mama mi nakúpila zošity, dedo mi daroval školskú tašku, tatko ma zabezpečil potrebnými písacími nástrojmi a podobne. Prvotné nadšenie zo školy pomerne rýchlo opadlo. Keď som zistil, že škola mi zaberá voľný čas a keď mi mama hovorila, že ešte budem chodiť na základnú školu 9 rokov, potom na strednú 4 roky a na vysokú ďalších 5 rokov, nebolo mi do smiechu. Síce som tomu veľmi nerozumel, ale predstava študovať 18 rokov bola natoľko odstrašujúca, že som sa radšej ani nepokúšal tomu porozumieť.

Postupom času som zisťoval, že škola nie je až taká zlá. Veď človek má možnosť sa zadarmo vzdelávať! Pomerne dlhé obdobie svojho života som chcel byť právnik. Predovšetkým preto, lebo oni majú právo naštudované a nedajú sa hocikým oklamať. Sekundárne aj preto, lebo sú celkom dobre platení. Po príchode na gymnázium som zistil, že právo nebude pre mňa to pravé orechové. Od kolegov som sa dozvedel, že na to treba študovať rozsiahly dejepis, čo sa mne ako človekovi síce pracovitému, ale zároveň lenivému príliš nechcelo.

Viac menej ma začala baviť informatika a keďže je to povolanie kreatívne a taktiež slušne platené, rozhodol som sa, že budem v živote nasledovať túto cestu.