(uložiť súbor ako .doc) (uložiť súbor ako .pdf)

Povrch

- formovanie jej povrchu ovplyvnil ľadovec, ktorý vo štvrtohorách pokrýval veľkú časť tohoto územia. Jeho stred sa nachádza v Škandinávii. Výsledkom jeho činnosti sú početné jazerá vo Fínsku, Rusku, Poľsku a Nemecku. Severná a východná časť týchto nížin tvoria geologicky najstaršiu časť Európy

- zo všetkých pevnín má najnižšiu priemernú výšku – 340 m.n.m

- nížiny (do 200 m.n.m) tvoria až 57% plochy

- najrozsiahlejšia je Východoeurópska nížina (západne od Uralu, zaberá takmer celú európsku časť Ruska, pobaltské štáty, Bielorusko, časť Ukrajiny)

- najnižšie miesto je preliačina v Kaspickom mori

- najvyššie hory v Európe sú Alpy, s najvyšším vrchom – Mont Blank (4807 m.n.m), Pyreneje, Karpaty, Apeniny, Dináre, Škandinávske vrchy

- doteraz činné sopky sa vyskytujú v Taliansku a najviac ich je na ostrove Island

Podnebie

- na podnebie v Európe vplýva viac činiteľov : poloha podľa zemepisnej šírky, vzdialenosť od oceána, teplý Severoatlantický oceánsky prúd, prevládajúce západné vetry, rozloženie horských pásem a ich smer voči prevládajúcim vetrom a nadmorská výška

- v závislosti od zemepisnej šírky rozlišujeme:

• Studené podnebné pásmo – najsevernejšie časti európskej pevniny a arktické ostrovy, dlhé mrazivé zimy, krátke studené letá, málo zrážok (len v podobe snehu)

• Subtropické podnebné pásmo- oblasti na juhu pri Stredozemnom mori, teplé a suché letá, daždivé zimy

• Mierne pásmo – väčšina územia, veľký vplyv majú prevládajúce západné vetry a vzdialenosť od Atlantického oceána, podľa vzdialenosti rozlišujeme:

- Oceánska oblasť – Britské ostrovy, západná Európa a západné pobrežie Škandinávskeho polostrova, dostatok zrážok po celý rok, mierne teploty v lete i zime

- Prechodná oblasť – východná časť severnej, stredná, juhovýchodná a časť východnej Európy, prevládajúci vplyv oceánu, letá teplé s väčším množstvom zrážok, v zime klesajú teploty pod 0 stupňov

- Pevninová oblasť – najvýchodnejšia Európa, letá teplé až horúce a suché, zimy mrazivé so snehovými zrážkami

- najsuchšia oblasť - nížina pri Kaspickom mori

- na podnebie vplývajú hlavne islandská tlaková níž, azorská tlaková výš a teplý golfský prúd

Vodstvo

- Európa má dobre vyvinutú riečnu sieť

- 80% riek sa odvodňujú do Atlantiku 20% do Kaspického mora

- najdlhšie rieky: Volga (3531 km) – do Kaspického mora

- Dunaj (2850 km) - pramení vo Schwarzwalde, ústi do Čierneho mora Dneper, Donn, Rýn, Labe

- na mnohých riekach sú vystavané priehrady a vodné elektrárne (napríklad na Dunaji, na Volge i menších riekach)

- jazerá zaberajú 168 000 km2, väčšina ľadovcového pôvodu, najväčšie sú Ladošské, Onežské, Balaton, Bodamské

Vegetácia

- rozšírenie pôd, rastlinstva a živočíšstva sa vyznačuje pásmovitým usporiadaním

- šírkové pásma sú veľmi výrazné v rovinatých oblastiach, najmä na Východoeurópskej nížine

- ostrovy v Severnom ľadovom oceáne trvale zaľadnené, na nezaľadnených miestach porasty machov a lišajníkov

- Island, severné pobrežie Škandinávskeho polostrova a polostrova Kola, pobrežie Barentsovho mora – tundra – machy, lišajníky, trávy, južnejšie zakrpatené vŕby a brezy

- tajga – pásmo ihličnatých lesov – smreky, smrekovce, miestami jedle a brezy, na piesočnatých pôdach borovice

- južnejšie pásmo zmiešaných a listnatých lesov – ľudia pri osídľovaní vyrúbali a utvorili kultúrnu krajinu s poliami, lúkami, ovocnými sadmi, vinohradmi a záhradami

- lesostepné a stepné pásmo – juh Východoeurópskej nížiny, rozšírené černozeme

- subtropické pásmo – pobrežie Stredozemného mora, vždy zelené suchomilné rastliny, rozličné druhy dubov, krovinaté porasty, viac obojživelníkov, plazov a hmyzu

- vo vyšších pohoriach sa striedajú výškové stupne, najnižší tvoria listnaté a zmiešané lesy, vyšší ihličnaté, nad hornou hranicou je stupeň kosodreviny, ešte vyššie horské lúky a nad nimi mrazová púšť

- v smere od juhu na sever sa v pohoriach znižuje horná hranica lesa, aj hraníc jednotlivých výškových stupňov