(uložiť súbor ako .doc) (uložiť súbor ako .pdf)

Slovenská literárna moderna

1900 – 1918

Inak nazývaný aj Kraskova škola, Slovenský symbolizmus (ovplyvnený svetovým symbolizmom – také isté znaky)

- SR ako Rakúsko – Uhorsko

- Slovensko sa rozvíja – priemyselná krajina

- stavba nových železníc (lepšie prepojenie so svetom)

- spriemyselňovanie Slovenska

- preniká k nám kapitalizmus spoločenského života a vzťahov čo spôsobuje zbedačovanie obyvateľov -> lacná pracovná sila

LITERATÚRA

- autori uprednostňujú individualizmus

- viac otázka poézie

- základným výstavbovým prvkom je KONTRAST

- získavanie nového vzťahu k tradícií

- vznik nových umeleckých postupov

- priekopníkom doby – Ivan Krasko (vlastným menom Ján Botto alebo Janko Cigáň)

IVAN KRASKO

- jeho tvorba je vyjadrením vnútornej drámy vtedajšieho mladého človeka

- študoval v Prahe za chemického inžiniera

- ostal v Čechách v dedine Klobouky – tým ovplyvnená i ďalšia tvorba

- bol samotár, umocňovalo to prostredie v ktorom žil

- v jeho tvorbe veľa symboliky s topoľmi

- chcel by sa podobať Hviezdoslavovi, ale vie, že sa mu nikdy nevyrovná

- opiera sa o čechizmi

PRÓZA

- Naši, List mŕtvemu, Svadba

- analýza ľudských a medziľudských vzťahov z jeho života

- je to komentár k lyrike

POÉZIA

- veľa pesimizmu; dôležitý je subjektívny individualizmus

- čerpá z romantizmu – používanie symbolov a kontrastu

- veľa spoločné s hudbou – dáva dôraz na zvukovú podobu verša => striedal dvojsalbičné s trojslabičnými

- Kraskova škola sa najviac približovala k slovenskej rytmike

- používal sylabotonickú (prízvučnú – dôraz na prízvuk) prozódiu - ako Vajanský

- vypracoval systém pravidiel (teóriu) – žiada od básnika čisté (úprimné) vyjadrenie pocitov

- vyžadoval zmysle pre kolektívne utrpenie a sociálny boj – V JEDNOTE JE SILA!

- Sociálny autor

- Poézia má byť hudbou a obrazom

- Poézia bez zbytočných slov (čistota...)

- Základný motív – SAMOTA

- Kontrasty: ideál a skutočnosť, všednosť s nevšednosťou

- Celá jeho tvorba vychádza zo Štúrovskej a Hviezdoslavovskej tradície

Dve básnické zbierky:

• Nox et solitudo (Noc a samota – 1904)

• Verše (1912)

NOX ET SOLITUDO

- erotický motív predchádzajúci do melanchólie až depresie – vytvára krajinomaľbu

- veľmi úzko spojená príroda s pocitmi

- zmráka sa – pochmúrne pocity

- Topole, Prší prší, Balada

- motív národného a sociálneho útlaku v básni Jehovah =>

? je zúfalý z hynutia národa

? kritika nečinnosti národa a viery vo fatalizmus

? privoláva pomstu na svoj národ

- Vesper Dominicae (Nedeľný večer)

? clivá spomienka na matku, pripomína si ju

? pripomína si evanjelické zásady, ktoré dodržiavala

? mama aj on - evanjelici

- Solitudo (báseň)

? viní sám seba z toho kam sa dostal

? sebaobžaloba z neschopnosti čeliť zlu v spoločnosti

? viní spoločnosť, ale aj sám seba, že nevie zabrániť zlu v spoločnosti, ktorej chýba ľudskosť

- najsilnejšie sú kontrasty svetla a tmy, túžby a skepsy

- v závere zbierky odstupuje od osobných problémov k národným a spoločenským

? ako Hviezdoslav

Topole

- havran je symbolom smrti (cíti sa otupno

- popisuje topole – vždy inak -> vyjadrujú stav jeho duše

- významový paralelizmus -> príroda evokuje stav jeho duše

- nevzdáva sa, nekončí, smrť nevyhrá

- sylabotonická prozódia, reflexívne dielo

- motívy transcendentna

- naväzuje na A.E Poe

VERŠE

- básnická zbierka je zložitejšou výpoveďou autora

- venovaná manželke

- vyjadruje sa tu v sonetoch

- sú tu prítomné osobné motívy (=subjektívna lyrika)

- sociálno-národný komplex (?)

- spomienky na minulosť (retrospektívny motív) napríklad na prebolené lásky (Pieseň)

- motívy pocitov viny (Balada o smutnej panej)

- motív sklamania z citových zážitkov (Dnes zore)

- nejpesimistickejšie (Noc, Ja) ->v nich vyjadruje najväčšie sklamanie z národného úpadku, uvedomuje si úbohosť, bezmocnosť; túži po svetle poznania -> aby sa vedeli vzchopiť

- sociálny protest (Otrok, Otcova roľa, Baníci)

- záver zbierky tvoria tri básne poukazujúce na slávnu minulosť Slovákov: História, Pribina, Svätopluk

? určite sú v národe nejaké sily, ktoré budú vedieť vzchopiť národ

? kontrast minulosti s prítomnosťou

- využíva piesňovitosť, baladickosť, hudobnosť

- motív spomienok

- „Prítomnosť je neprijateľná, budúcnosť je neistá, minulosť je neistá“

- Symboly: otroka, tuláka, démona, čierneho (nezvaného) hosťa

Plachý akord

- pochmúrny charakter

- významový paralelizmus – prírodný motív a motív jeho samého -> smútok, samota

- rozíma sám o sebe, o pocitoch a stavoch

- symbol tuláka; zrazu vnikne malá nádej -> nasleduje malý príbeh -> zistil, že nie je sám -> symbol kríža a modlitby; nový deň – opäť je sám (žeby sen?) => ostali už len spomienky

Jehovah

- Jehovah je bohom pomsty, ktorého autor volá na svoj národ

- silný národný motív

- metafory, silno expresionistická báseň

Otcova roľa

- roľa je symbolom domoviny

- melodickosť, personifikácie, epiteton, metafory, metonýmia

- motív tuláka – vníma prírodu, všíma si okolie, západ slnka, motív sociálny a národný

- otázka svedomia – má výčitky, že opustil Slovensko a nemohol ho brániť

- dozvedáme sa o minulosti národa

- reflexívny, úvahový charakter

- rozmýšľa, či je tu ešte nádej na slobodu národa

- princíp anafory, opakovania, ktorým chce umocniť tú danú myšlienku

- necháva priestor na zamýšľanie (...; - - )

- večer umocňuje pochmúrnosť

- je symbolom celého Slovenska

- inverzia – prehodený slovosled (Hviezdoslavovský postup)

- poetizmus (taktiež typický pre Hviezdoslava)

- prítomný minipríbeh (epika); slovesá posúvajú minipríbeh

Baníci

- aj výrazovo sa chcel pripodobniť Hviezdoslavovi

- démon lákal baníkov (na peniaze) do bane

- rozpor so skutočnosťou

JANKO JESENSKÝ

- v poézii pôsobil ako symbolista, v próze ako kritický realista

- ako prvý získal titul národný umelec

- bol demokrat, právnik, získal vysoké postavenie, viceprezident krajského úradu v Bratislave

- vplyv na jeho tvorbu mali Sládkovič, Puškin, Heine, Vajanský a Lermontov

PRÓZA

- Malomestské rozprávky, Pani Rafiková, Demokrati, Otroci...

POÉZIA

- Proti noci, Čierne dni, Na zlbou dňa, Reflexie, Jesenný kvet sú básnické zbierky vyjadrujúce odpor k 2. sv. vojne; najskôr ich písal sám pre seba, neskôr, po roku 1945, boli uverejnené

Básnické zbierky:

Verše

- jeho prvá básnická zbierka

- rozoberá tému lásky, ktorá je tu zobrazená ako prirodzený ľudský cit a zážitok

- je tu nekonvenčný pohľad na ženu (žena je rovnocenná mužovi), veľkomesto, kaviarne, v centre je oslava domova

- skladá sa zo 6 tematických celkov

- je to mnohotvárna poézia

- túto zbierku NEZARAĎUJEME medzi poéziu moderny

Zo zajatia

- napísaná v Petrohrade roku 1917, vyšla v Martine roku 1919

- téma: kritický postoj k cárizmu, ľúbostná a intímna lyrika

- láska je tu ako pevný cit, ktorý nemôže nikto rozdeliť

- zbierka nazývaná aj „Lyrický denník Janka Jesenského z 1. sv. vojny“

- táto zbierka NEPATRÍ medzi zbierky literárnej moderny

VERŠE II.

- zbierka sa čiastočne skladá z veršov, ktoré boli uvedené vo Veršoch I.

- obsahuje nové príležitostné básne

- témy: vznik ČSR, fašizmus, odboj proti fašizmu

- tu najviac využil symboly

- toto dielo JE súčasťou literárnej moderny

- do tejto zbierky zaradil aj rozsiahlu lyricko-epickú skladbu Náš hrdina

PO BÚRKACH

- je tu vyjadrené trpké sklamanie nad pomermi v 1. ČSR

- kritizoval tu čechoslovakizmus, ale aj prejavy slovenského nacionalizmu

Ďalší predstavitelia slovenskej literárnej moderny: Roy a Gal

Básne zo zbierky Nox et solitudo:

Balada

Keď na deň zvoniť mali, vyšli sme,
za prítmia, za šera,
verili, že snáď k večeru
vráti sa dôvera.
A celý, celý deň sme sami šli,
v dôvere, bez oddychu,
dúfali, že snáď unavení
skrotíme krutú pýchu ...
A večerom dva spolu došli sme, bez večery, nesvojskí –
a jedno srdce skučalo
po psovsky, po psovsky ...


Solitudo

Ó, Bože úbohých a ponížených, 
modlitbu moju milosrdne prijmi!
Ty veľký, pretože Si Bohom malých, 
u nôh, ó, uzri Svojho najmenšieho, 
jak bez nádeje predkladá Ti,
jak beznádejne vykladá Ti 
nezmernú veľkosť úbohosti svojej. 
Bez zásluh leží v prachu nízkej zeme, 
hľa, nepatrnosť biedna medzi všetkým tvorstvom: 
Olejom nemazala rany uhnetených,
holúbka nesložila na Tvoj oltár,
a nikdy nezvonila slávné Resurrexit! 
Ó, Bože úbohých a ponížených, 
kým príde veľké mlčanie,
kým príde veľké mlčanie –
modlitbu moju smutnú milosrdne prijmi! 


Topole

Hej, topole, tie topole vysoké! 
Okolo nich šíre pole – –
Čnejú k nebu veľké, čierne 
– zrovna jako čiesi bôle – 
topole.

Hej, topole, tie topole bez lístia! 
Duch jak čísi špatnej vôle
hrdo stoja ošarpané,
v mraze, vetre, nahé, holé topole.


Hej, topole, tie topole bez žitia! 
Nemo stoja v úzkom kole
– prízraky sťa z nirvány by – 
pozerajú v prázdno dole 
topole.

Hej, tie hrdé, vysočizné topole! 
Ako vzhľad ich duch môj zmizne...
Hore...? Dolu...? Do nirvány...? 
– Ako havran ošarpaný
do noci... 



Báseň zo zbierky Verše:

Otcova roľa

Pokojný večer na vŕšky padal,
na sivé polia.
V poslednom lúči starootcovská
horela roľa.
Z cudziny tulák kročil som na ňu
bázlivou nohou.
Slnko jak koráb v krvavých vodách
plá pod oblohou.

Strnište suché na vlhkých hrudách
pod nohou praská.
Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča -
na čele vráska,
v láskavom oku jakoby krotká
výčitká nemá:
- prečo si nechal otcovskú pôdu?
Obrancu nemá!

Celý deň slnko, predsa je vlhká
otcovská roľa.
Stáletia tiekli poddaných slzy
na naše polia,
stáletia tiekli - nemôž byť' suchá
poddaných roľa,
darmo ich suší ohnivé slnko,
dnes ešte bolia.

Z cudziny tulák pod hruškou stál som
zotletou spola.
Poddaných krvou napitá pôda 
domov ma volá...
A v srdci stony robotných otcov
zreli mi v semä...
Vyklíčia ešte zubále dračie
z poddaných zeme?