(uložiť súbor ako .doc) (uložiť súbor ako .pdf)

- v 50. rokoch – nepriaznivá kultúrno-politická situácia na Slovensku

- pod tlakom ideológie marxizmu

- po r. 1948 je socialistický realizmus jediná a najdokonalejšia metóda a jediná podoba literatúry

- nezodpovedajúce totalitnému modelu sa spochybňuje, znehodnocuje, prehliada

- dobré je len to, čo vydávali čs. vydavateľstvá a čo ideológovia nespochybnili, podieľajú sa na vytváraní kultu osobnosti - slúžili ideológii, ktorú presadzovala komunistická strana a moc, nie umeniu

- experimenty sú považované za nános buržoáznej ideológie –

- cenzúra, redakčné úpravy

- učebnica dejín literatúry – príklad pavedeckého relativizmu

Delenie:

1. REŽIMISTICKO - REPREZENTATÍVNA ČASŤ OFICIÁLNEJ LITERATÚRY – Plávka, Mihálik, Lajčiak, Horov, Kostra, Hečko, Mináč, Krno, Jašík, Ballek, Solovič, Králik, Záhradník, (Pozor na ich hodnotenie! Mnohí – umelecké hodnoty!) - schematické básnické knihy vytvorili aj talentovaní básnici ! (napr.: J. Kostra Na Stalina, P. Bunčák Pierkom holubice)

2. ODMLČANÍ – Jesenský (kvôli veku), Smrek a Lukáč kvôli duchovnej orientácii, J. Barč Ivan, J. Silan, J. Švantner...

3. NADREALISTI, NATURISTI - dali sa na cestu rekonštrukcie

4. KATOLÍCKA MODERNA –jediná sa pridržiavala svojho programu, neskôr sa odmlčala, ustúpila zo svojich pozícií alebo mnohí emigrovali

5. EMIGRÁCIA – S. Mečiar, J.C. Hronský, R. Dilong, K. Strmeň, V. Beniak, A. Žarnov, L. Mňačko, F. Vnuk, M. Šprinc, G. Zvonický, J. Blažková, L. Lahola

- za rozhodujúce podnety na novú vývinovú etapu – vstup Milana Rúfusa do literatúry zbierkou Až dozrieme (1956) a v 1959 Miroslava Válka zbierkou Dotyky, Alfonz Bednár zbierka poviedok Kolíska

- Rúfusova obraznosť čerpala väčšmi z tradičného sveta slovenského človeka, reprezentovaného vidieckym životom, prácou na poli, v prírode a básnik sa nechal inšpirovať aj ľudovou slovesnosťou

- Válkova metaforika výraznejšie odrážala vedomie človeka modernej civilizácie

- Rúfus i Válek odmietli stvárňovať kolektivistickú problematiku, oslavovať víťazstvo socialistickej cesty!

- od vstupu Rúfusa a Válka - výrazný ústup od schematických básnických kníh, presadzuje sa hľadanie nových tematických i výrazových možností

MLADÁ TVORBA

- časopis (vychádzal od 1956 do 1970 – jeho vydávanie z politických dôvodov zastavené), ktorý priniesol do literatúry nové mená, označované ako GENERÁCIA 56 (tí, ktorí vstupujú do literatúry v 60-tych rokoch:

1) 1958 - tzv. TRNAVSKÁ SKUPINA alebo konkretisti, expresívni senzualisti – tvorili básnici Ján Stacho, Ľubomír Feldek (jediný zo Žiliny), Ján Ondruš, Jozef Mihalkovič a Ján Šimonovič. (Dávajú sa dokopy na VŠ)

- J. Mihalkovič: „Začali sme cítiť ťarchu starých básnických postupov, ktoré nám pripomínajú trojkolku medzi autami.“

- nepociťovali potrebu vyrovnávať sa, polemizovať so schématizmom

- proklamovali požiadavku zmyslovej konkrétnosti, práva na experiment, dôraz na metaforu a prihlásili sa k avantgardným európskym básnickým smerom – hlavne poetizmu a nadrealizmu

- kým Rúfusova a Válkova poézia stavala na myšlienkovom jadre, poézia konkretistov kládla dôraz na sugestívnosť básnického obrazu, metaforiku, zreťazenie asociácií (predstáv), pestrosť významov, pričom objektom básne akoby sa neraz stával samotný jej jazyk

2) 1964 – OSAMELÍ BEŽCI – Ivan Laučík, Ivan Štrpka a Peter Repka

- manifesty: Návrat anjelov – „Vojna je pre našu generáciu rovnako abstraktný pojem, ako komunizmus.“

Prednosti trojnohých slávikov – odmietal oficiálne hodnoty (konkrétne A. Plávku) – „Neexistuje pre nás tento literárnou históriou sa plahočiaci zástup zvaný slovenská poézia.“ - na milosť vzal, hoci s výhradami, iba M. Válka a konkretistov

- odmietnutie zasahovania ideológie do literatúry

- prezentovali sa skutočne novou, originálnou poetikou, dokázali sa však odlíšiť aj jeden od druhého, rozvíjali básnickú polyfóniu a viacvýznamovosť, poéziu chápali ako sebavyjadrenie

3) PROZAICI - Anton Hykisch, Peter Jaroš, Tatarka, Mňačko (zo „štátnych spisovateľov“ opäť tvoriví autori), Johanides, Jaroš (prvky antirománu v slovenskej próze), Sloboda, Vilikovský, Dušek, Mitana, Pankovčín (náznaky postmoderny)

Význam Mladej tvorby:

1. Úsilie Generácie '56 sa orientovalo na deš¬trukciu prežitých predstáv o funkcii a úlohe litera¬túry z päťdesiatych rokov a na nové čítanie diel a hierarchizáciu hodnôt súdobej slovenskej litera¬túry. To nepochybne vyvolávalo nervozitu a obavy v staršej literárnej generácii, ktorá si v polemic¬kých stretoch vypomáhala aj neliterárnou, preide¬ologizovanou argumentáciou.

2. I keď Generácia '56 s výnimkou trnavskej skupiny nikdy nevystupovala s programovými ma¬nifestmi, v literárnej tvorbe i v jej literárnokritickom reflektovaní ju spájali prinajmenšom dva progra¬mové ciele. Chcela zobraziť svojho súčasníka bez akejkoľvek prímesi ružovej alebo čiernej farby a venovať pozornosť najmä morálnym stránkam vtedajšieho spoločenského života. Pritom si uve¬domovala, že sa jej to môže podariť iba za pred¬pokladu, ak zladí krok s literárnym vývinom vo svete.

3. Generácia '56 bola skutočne prvá generá¬cia, odchovaná povojnovými pomermi. Neprichá¬dzala s politickou oponentúrou, i keď z nej bola podozrievaná. V prevažnej väčšine pokladala všeobecne platné spoločenské ideály za svoje, chcela ich však zbaviť nánosu deformácií a lží. Cí¬tila sa súčasťou spoločnosti a pokladala za svoju povinnosť verejne sa v nej angažovať, hoci - ako je už kliatbou slovenskej literatúry - na svoje poli¬tické postoje - časť po roku 1968, časť po roku 1989 - doplatila.

4. Kultúrnopolitický a literárnoestetický prie¬stor, ktorý táto generácia vydobyla, v ďalších ro¬koch nepochybne poslúžil na široký a frontálny nástup nových generačných vĺn, ktoré najmä v se¬demdesiatych a osemdesiatych rokoch dovŕšili kvalitatívnu premenu slovenskej literatúry.

-2. polovica 60. rokov – politické uvoľnenie predznamenávajúce tzv. Pražskú jar

- v tom čase - do literatúry vstupujú aj ďalší významní básnici, ktorí sa vyvíjajú mimo spomenutých zoskupení: Mikuláš Kováč, Ján Buzássy, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Kamil Peteraj, Marián Kováčik, Vojtech Kondrót, Štefan Strážay, Peter Gregor, Štefan Moravčík a ďalší

- po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy a nástupe tzv. normalizácie niektorí spisovatelia nesmeli publikovať: vytratili sa Ivan Kupec, Ivan Laučík, Peter Repka – emigroval do Nemecka (dodnes) a odmlčali sa Ivan Mojík, Ivan Štrpka a ďalší

- napriek novým ideologickým tlakom však vznikali aj kvalitné básnické diela Jána Švantnera, Milana Richtera, Daniela Heviera a iných

- 80. roky – otvára sa priestor na slobodné sebavyjadrovanie, spoločenskú kritiku, revoltu (Jozef Urban Malý zúrivý Robinson, 1985; Ivan Kolenič Prinesené búrkou, 1986), do literatúry sa vrátili Ivan Kupec a Ivan Laučík, po zmene politického systému aj Peter Repka a ďalší, nástup novej básnickej generácie –

Barbarskej generácie (Ján Litvák, Kamil Zbruž, Adrijan Turan, Ivan Kolenič, Róbert Bielik)

- a ďalších – Peter Maczsovský, Mila Haugová, Stanislava Chrobáková, Rudolf Jurolek,...

GENERÁCIA 60 – termín, ktorý označuje skupinu autorov narodených v 60-tych rokoch – Barbarská generácia, V. Pankovčín, P. Rankov, V. Balla, J. Urban, M Kasarda, ...

Najsúčasnejšia próza – Márius Kopcsay, P. Rankov, Peter Krištúfek, V. Klimáček, ...